Pľúca riadia dýchanie, vytvárajú a obnovujú energiu

Pľúca ako orgán zodpovedný iba za dýchanie? Ani omylom

.

Pľúca sú druhý najdôležitejší orgán organizmu a v čínskej terminológii sa o nich hovorí ako o kancelárovi. V tele sú umiestnené zo všetkých orgánov na najvyššom mieste a tvoria akoby ochranný štít nad všetkými orgánmi. Preto sa tiež niekedy nazývajú strieška.

Pľúca majú šesť lalokov a dve uchá, takže osem lalokov dohromady. Nemajú žiadny priechodný otvor, pri nádychu sa naplnia a pri výdychu zase vyprázdňujú. Z piatich prvkov prináležia ku kovu, v tele riadia energiu a majú priame spojenie s hrubým črevom, pokožkou, ochlpením a nosom.

.

Pľúca riadia energiu

.

Podľa čínskej medicíny však pľúca nie sú jediným orgánom, ktorý sa podieľa na dýchaní. K dýchaniu prispievajú tiež obličky a túto prácu si rozdeľujú tak, že pľúca sa podieľajú na vydychovaní energie, zatiaľčo fázu nádychu a nasávanie energie majú na starosti obličky.
Práca celého dýchacieho ústrojenstva závisí na čo najlepšom stave pľúc. Keď sú pľúca v dobrom stave, potom sú v dobrom stave aj priedušky a priedušnice. Naopak, nedostatočné plnenie funkcie pľúc sa prenáša aj na ne vo forme rôznych porúch dýchania, kašľa, zápalu priedušiek, astme, dýchavičnosti.

.

Pľúca riadia energiu celého tela

.

Táto funkcia pľúc sa prejavuje v tom, že pľúca podporujú, dopĺňajú a regulujú energiu všetkých vnútorných orgánov a tým aj celého organizmu. Pľúca sú miestom, kde sa rodí energia a tá sa vytvára miešaním čistej energie prijímanej zo vzduchu a esencií, ktoré vznikajú pri trávení potravy v slezine a energia sleziny ju dopravuje nahor do pľúc.

Miesto, kde sa obidve energie zmiešavajú je uprostred hrudi a nazýva sa osnovné čchi. Osnovné čchi zo zdroja svojho vzniku vystupuje jednak do hrtana a touto cestou sa podieľa na dýchacích činnostiach pľúc a druhá cesta je do aorty a krvného obehu a stáva sa silou podporujúcou pohyb krvi aj látkou doplňujúcu krv. Táto energia sa rozptyľuje do celého tela, čím ho vyživuje, zatepľuje a privádza ku všetkým orgánom stále nové zásoby energie.

.

Pľúca dýchaním udržujú v chode a regulujú celý mechanizmus pôsobenia energie v ľudskom tele. Tento mechanizmus sa prejavuje pohybom energie smerom nahor, nadol, dovnútra a von. Pravidelné nadychovanie a výdych rozháňa v tele čerstvú energiu a starú a opotrebovanú z neho vypudzuje von.

.

Dýchanie a riadenie energie sú dve na sebe závislé funkcie

.

Ak sa napríklad z nejakého dôvodu oslabí dýchanie, bude sa súbežne oslabovať aj tvorba a doprava energie v tele a s ňou aj tvorba a preprava krvi, tekutín, výživy, atď. Postupne sa potom budú dostavovať rôzne následky prázdnoty energie. Obrátene, z ktorejkoľvek príčiny prázdnoty energie dôjde k oslabeniu dychovej kapacity a činnosti pľúc. Vzniká nerovnováha v organizme.

.

Pľúca riadia pohyb vody

.

Pľúca sa podieľajú na pohybe a vylučovaní tekutín. V tomto zmysle sa niekedy hovorí, že pľúca sú prameňom vody. S prepravou tekutín v tele súvisia dve funkcie v tele, rozptyľovanie a filtrovanie.

Rozptyľovaním sa tekutiny dostávajú v krátkom čase ako rozprášená rosa do celého tela, aby ho polievali a chránili. Nadbytočná časť tekutín sa vylúči z organizmu potením. Pri filtrovaní zase tekutiny klesajú dole, pritom prechádzajú premenou, aby sa nakoniec činnosťou obličiek a močového mechúra zhromaždili a zmenili na moč a následne sa vylúčili mimo telo.

.

Tekutiny vstupujúce do žalúdka sa ako esenciálne čchi dopravujú do sleziny, ktorá túto esenciu vracia nahor do pľúc a odtiaľ prestupuje do "vodných ciest", do močového mechúra. Keď sú tieto funkcie pľúc narušené, nutne sa to odrazí na priechodnosti vodných ciest a pohybe tekutín. V dôsledku toho môže dôjsť k zahusťovaniu hlienov a vzniku mäkkých vodnatých opuchov.

.

Pľúca sú dvorana všetkých ciev

.

Chápte to tak, že všetka krv prechádza pľúcami a teda sú s pľúcami spojené aj všetky cievy. Pretože sú pľúca z orgánov najvyššie, sú akoby dvorana, ku ktorej vzhliada a smeruje celý krvný obeh. Hlavným orgánom, ktorý riadi krv a žily je srdce, ale pľúca mu pomáhajú, pretože pľúca riadia energiu čchi v celom tele a medzi ňou a krvou je veľmi tesný vzťah.

Čchi neustále dopĺňa krv a sama naopak potrebuje krv pre svoje procesy v tele. Čchi je hybnou silou, ktorá udržuje prúdenie v cievach. Čchi bez krvi by nebola harmonická a krv bez čchi by sa nemohla pohybovať. Pľúca spolupracujú predovšetkým so srdcom vo vzťahu ku krvi a krvnému obehu.
Keď pľúca nedokážu z dôvodu svojej oslabenej čchi plniť svoju úlohu, môžu sa objaviť chorobné príznaky vo forme dušnosti, búšenie srdca, zmodranie pier a jazyka.

.

Pľúca riadia rozptyľovanie a filtrovanie

.

Tým, že pľúca riadia rozptyľovanie, sa označuje odstredivý pohyb energie pľúc, ktorá sa šíri do všetkých strán. Táto funkcia umožňuje rozvádzanie čchi a krvi a výživné esencie z potravy, telesných tekutín do všetkých častí tela, aby telo polievali a vyživovali. Pomocou odstredivého pohybu sa vypudzuje opotrebovaná kalná čchi, ktorá je z celého tela zvádzaná dráhami aj cievami do pľúc.

Časť z nej vydychujeme nosom aj pokožkou von. Súčasne miesto vydychovanej čchi pľúca nasávajú čistú čchi zvonka a dopravujú na povrch tela tzv. Ochrannú čchi, ktorá telo chráni pred vonkajšími vplyvmi a zatepľuje ho.
Súčasne s týmito úkonmi otvára a zatvára potné póry a tým reguluje vylučovanie potu. Keď je rozptyľovacia funkcia pľúc narušená, dochádza k týmto chorobným stavom - vysychanie pokožky a ochlpenia, záduch, dýchavičnosť, zahusťovanie hlienov.

.

Funkcia riadenia filtrovania vyjadruje niekoľko činností pľúc

.

Prečisťovať a klesať dole je schopnosť pľúc vytláčať a vypudzovať zo seba čo do nich nepatrí a tým vykonávať samoočistnú kúru, udržiavať čistotu a priechodnosť celého dýchacieho systému a brániť tekutinám a hlienom, aby sa v ňom nezahušťovali a nezrážali.

.

Klesanie dole súvisí s tromi činnosťami:

- Po prvé, vdychovanie čchi zvonka zostupuje v tele smerom dolu a spája sa čchi obličiek. Tým sa zabezpečuje pravidelné a hlboké dýchanie, striedanie nádychov a výdychov.

- Po druhé, spolu s čchi pľúc klesajú dole aj tekutiny, ktoré prechádzajú premenou a ich nepotrebná časť sa nakoniec zhromažďuje v najnižšom mieste a to je močový mechúr. Odtiaľ je vylučovaná von vo forme moču.

- Po tretie, klesanie pľúcnej energie umožňuje to, aby spolu s ňou presakovala nadol aj esencia potravy, ktorú do pľúc vysiela slezina a okrem toho zabezpečuje aj zostupný pohyb zvyškov potravy v črevnom trakte.

.

Pri poruche filtrovacej funkcie pľúc nastanú chorobné príznaky - zrážanie hlienov v pľúcach a následný silný kašeľ, obrátenie toku čchi do protismeru a tým vznikne dýchavičnosť a lapanie dychu, prekážky v zostupe tekutín a z toho vyplývajú poruchy močenia, opuchy, zápcha.

.

Tieto dva procesy, rozptyľovanie a filtrovanie sa vzájomne ovplyvňujú a podmieňujú. Čchi môže voľne prestupovať telom a krv, tekutiny a potrava sa v tele pohybujú bez prekážok. Keď sú tieto dve funkcie bez porúch, tak organizmus pracuje bez závad. V opačnom prípade, poruchy v rozptyľovaní sa prejavia kašľom a poruchy filtrovania sú sprevádzané obrátením toku energie (čchi) a z toho plynie dýchavičnosť.

.

Pľúca majú na starosť reguláciu

.

Pľúca zodpovedajú za celkový chod organizmu a riadenie čchi. Keď je čchi harmonická, potom nemôže dôjsť k tomu, aby výživa, ochrana a orgány neboli správne regulované.

Pľúca regulujú dýchanie, tj. výmena starej čchi za novú. Ďalej pľúca regulujú mechanizmus pôsobenia čchi v tele, tj. prívod čchi k orgánom a ostatným častiam tela. Pľúca spoločne so srdcom regulujú obeh krvi a s ním aj obeh výživy a ochrany. Pľúca regulujú pohyb, premenu a vylučovanie tekutín.

.

Pľúca riadia pokožku a ochlpenie

.

Spojenie medzi pľúcami a povrchom tela súvisí s rozptyľovacou funkciou. Je to práve čchi pľúc, ktorá dopravuje smerom k povrchu výživu, tekutiny, krv.

Vďaka tomu je pokožka správne vyživovaná, prekrvená, pružná a primerane vlhká. Ak je pokožka v optimálnom stave, dokáže telo chrániť pred vonkajšími vplyvmi a tvorí akúsi hraničnú plochu pre pohyb smerom dovnútra a von.

- Ak sú pľúca zdravé, tak sa to na fyzickom stave tela prejavuje silne ochrannou čchi, ktorá zaisťuje obranyschopnosť organizmu.
- Keď je čchi pľúc oslabená, tak sa menia vlastnosti kože a ochlpenia k horšiemu, narúša sa regulácia potných žliaz a otvorov a znižuje sa celková odolnosť organizmu.

.

Škodlivý činitelia pôsobiaci na telo zvonku potom ľahšie prenikajú do pokožky, čím blokujú rozptyľovacie funkcie pľúc a spätne poškodzujú pľúca a oslabujú ochrannú čchi. Zárodky mnohých ochorení vznikajú najskôr v pokožke a jej ochlpení.

Škodlivosť zvonku, má snahu preniknúť dovnútra a preto sa štrbinky v pokožke roztiahnu a škodlivosť preniká ďalej do tela a usadí sa v sieti kanálikov čchi. Keď v nich zotrváva dlhšiu dobu, preniká ďalej do dráh čchi. Ak sa aj týchto dráhach usadia a nie sú odstránené, vnikajú ešte hlbšie do dutých orgánov a zhromažďujú sa v črevách a v žalúdku.

.

Druhá dôležitá spojitosť medzi pľúcami a pokožkou súvisí s dýchaním

.

Čchi pľúc je rozprašovaná ako rosa smerom von a preniká cez pokožku na povrch tela, kde doplňuje ochrannú čchi. Pohyb čchi prebieha aj opačným smerom, cez pokožku dovnútra organizmu. Spoločne s pľúcami teda dýcha aj organizmus celým povrchom tela.
Hlavnými miestami výmeny čchi sú potné otvory. Svojim otváraním a zatváraním, ktoré je riadené pľúcami, plnia okrem vylučovania potu tiež takú funkciu, že nimi preniká čchi smerom dovnútra aj von. Touto činnosťou sa tiež reguluje teplota tela.

.

Ak vznikne nedostatočnosť pľúc, bude sa prejavovať ako oslabenosť povrchu tela, bude vznikať samovoľné potenie, oslabovanie dychu, vysušovanie pleti. Môže však dôjsť k chorobným procesom pôsobiacim opačným smerom a to, že sa potné otvory pod tlakom vonkajšieho pôsobenia upchajú, čo povedie k blokácii pľúc, dýchavičnosti a neschopnosti sa vypotiť.

.

Vývodom pľúc je nos

.

Pľúca prostredníctvom svojej čchi sú priamo spojené s nosom a s vonkajším prostredím. Okrem toho, že sa nos sa podieľa na dýchaní, má ešte ďalšiu úlohu, rozlišovať čuchové vnemy. Ak sú pľúca v harmónii, čuchové spektrum na vône a pachy je veľké.

.

Z druhej strany, v prípade chorobných stavov, je nos spoločne s ústami dosť rozmerným otvorom na to, aby cez nich mohlo dôjsť cez priedušnice k napadnutiu pľúc chorobou z vonka. Po vniknutí do dýchacieho ústrojenstva sa zahradzuje a brzdí tok energie a preto sa spomalí aj pohyb hlienov. Tie sa zrážajú, upcháva sa nos a strácajú sa čuchové schopnosti sprevádzané kašľom. Pľúca sa takto snažia zbaviť vzniknutých prekážok.

Podobné príznaky môžu vyvolať aj vnútorné príčiny, kedy pľúca trpia prázdnotou čchi. Časté napádanie pľúc zvonku vedie k ich oslabovaniu a táto oslabenosť zase uľahčuje ďalší vstup nových činiteľov-škodcov. Chorobné stavy nosa, ako upchávanie nosových dutín, zahlienenie, strata čuchu je pripisované disharmónii pľúcnej čchi a preto, keď budeme tieto choroby chcieť odstrániť, tak liečime pľúca.

.

Pľúca riadia hlas

.

Hlas vzniká s pomocou čchi, ktorá prúdi cez rečové orgány a rozochvieva hlasivky. Je to jednak čchi pľúc, ktorá prechádza hrdlom a podieľa sa na vytváraní zvuku, ale tiež čchi obličiek, ktorých odbočka vedie cez hrdlo, ku koreňu jazyka. Tento podiel na tvorbe hlasu je tiež vyjadrený tak, že pľúca sú bránou hlasu a obličky sú koreňom hlasu.

Taká zaujímavosť k obličkám je, že sa v obličkách uchováva esencia pohlavnej sily, ktorá dozrieva v období dospievania do plnej výšky. Práve v tomto období človeku silnie a mutuje hlas. Harmonická čchi pľúc robí zvučný a jasný hlas. Pri prázdnote pľúc je hlas tichý, slabí, alebo sa úplne stráca. Pri preplnenosti pľúc je drsný a silný a aj v tomto prípade môže niekedy dôjsť k strate hlasu, ktorý sa môže premeniť na sýpavý až nezreteľný.

.

Citom pľúc je zármutok

.

Z piatich základných emócií, ktoré sú prejavom piatich orgánov sa k pľúcam viaže zármutok a žiaľ. Oba tieto city sú negatívnej povahy, pretože ich prejav vedie k vyčerpávaniu a ubúdanie energie pľúc. Keďže sú pľúca riadiacim orgánom energie celého tela, tak časté navodzovanie týchto emócií povedie k oslabovaniu pľúc a postupne aj k chradnutia celého organizmu. Súčasne platí aj obrátená závislosť, že jedinec s vrodenou slabosťou pľúc, bude vo svojom živote náchylný k väčšiemu pocitu zármutku a žiaľu.

.

Tekutinou pľúc sú hlieny

.

Nos je vonkajším vývodom pľúc a hlieny majú za úlohu zvlhčovať nosnú dutinu. To znamená, že ich množstvo, vlastnosti, pohyb závisí na kvalite pľúcnej energie. Podľa zmien hlienov sa dá rozpoznať, o aké poruchy v činnosti pľúc ide.

Keď sú pľúca napadnuté napr. veterným chladom, z nosa tečú vodnaté svetlé hlieny, keď dôjde k napadnutiu veternou horúčosťou, hlieny sú husté a tmavšie. Pri zvýšenej suchosti pľúc je v nose málo hlienov, alebo chýbajú.
Keď je čchi prázdna, môže dochádzať k zanášaniu nosných dierok a čelných dutín, pretože oslabená čchi, oslabený jang ich nedokáže udržať v patričnom pohybe a v riedkej konzistencii. Začínajú prevažovať jinové tendencie, usadzovanie, zahusťovanie, nehybnosť.

.

Pľúca sú strieškou orgánov. Toto je dané polohou pľúc v tele. Ležia najvyššie z piatich orgánov a rozkladajú sa nad nimi ako strieška. Pľúca sú k vonkajším škodlivým činiteľom vetru, chladu, teplu, vlhku a suchu najčastejšie napadnutým orgánom. Citlivé sú najviac na chlad a teplo, ktoré po vniknutí do pľúc blokujú ich rozptyľovaciu funkciu.

.

Čchi pľúc je spätá s čchi jesene

.

Pľúca patria k prvku kov a ich ročným obdobím je jeseň, kedy majú najsilnejšiu energiu (čchi). Z druhej strany sucho, ktoré je atmosférou jesene, bude pľúca práve najviac poškodzovať v tejto ročnej dobe. Bude spôsobovať vysychanie tekutých zložiek v pľúcach, čo spôsobí suchý kašeľ, vysychanie pleti, sucho v ústach aj v nose. Preto prispôsobíme svoj životný štýl k zákonitostiam jesene.

Príroda už nebujneje, ale dozrieva a napĺňa sa, utišuje sa. V tomto období chodíme spávať skôr a tiež si dlhšie pospite. Tým si zabezpečíme duševný pokoj a zmiernime vplyv ostrého jesenného vzduchu. Účelom je zhromažďovať duševnú energiu, aby sa nám zachovala čistá čchi pľúc. To zodpovedá jesennej atmosfére. Kto sa týmto zákonom protiví a poškodzuje si na jeseň pľúca, pretože si nevytvorí dostatočné zásoby energie, môže v zime trpieť na hnačkové ochorenia.

Pľúca reprezentujú kov, ďalej súvisia so zápalom, suchom, bielou farbou, pachom zatuchliny, atď. zápal rodi suchosť, suchosť rodí kov, kov rodí pálivosť, pálivosť rodia pľúca, pľúca rodia pokožku a ochlpenie, pokožka a ochlpenie rodia obličky, a pľúca riadi nos.

.

Dôsledky tvaru a umiestnenia orgánu pľúc

.

Keď sú pľúca malé, ich čchi je vyrovnaná, nepotrebujeme veľa piť a taký človek nemáva choroby spojené s dýchaním. Ak sú pľúca veľké, musíme viac piť a taký človek je náchylný na dýchavičnosť a vystupovaním čchi do protismeru.

Keď sú pľúca umiestnené vysoko, ich čchi vystupuje nahor a máme ťažkosti s dychom a kašľom.

Ak sú pľúca nízko, tlačí na žalúdok a na pečeň. Z tohto dôvodu nás pobolieva pod rebrami.

Keď orgán pľúc je pevný, taký človek nemáva choroby spojené s kašľom a vystupovaním čchi pľúc do protismeru.

Ak je orgán pľúc krehký, ľahko v ňom dochádza k ubúdaniu tekutín a z toho dôvodu k nárastu horúčosti, čo sa prejavuje ťažkosťami s dýchaním a krvácaním z nosa.

Keď sú pľúca našikmo, potom bývajú bolesti na niektorom boku hrudi.

Keď sú pľúca v správnej polohe v tele, potom je ich čchi vyrovnaná a škodlivosť im len ťažko dokáže ublížiť.

.

Záverom pre pľúca a ich vedomú podporu a rozvoj

.

Pľúca
- ak čchi pľúc stúpa - astma, plnosť pľúc - často čchi pľúc neklesá, ale stúpa a zanáša sa hlienom (ovocie stromu života a vypúšťanie bankami, zázvor), prázdnosť pľúc
- poškodenie chladom a suchom (vincentka do nosa), patológie pľúc - kašeľ, alergie (potraviny, ktoré obsahujú alergény, stačí tepelne spracovať a alergici ich môžu pokojne jesť), poruchy imunity, zápaly nosných dutín.

.

Zdravé pľúca si udržiavame - jogové dýchanie, dýchať v prírode, dych "sss", koreňom zdravých pľúc je zdravé srdce.

.

Potraviny vhodné pre pľúca

.

ovos, ryža, jarná cibuľka, pór, surová cibuľa, cesnak, chren, aníz, bazalka, zázvor, čierne korenie, kardamom, chili, ženšen, škorica, klinčeky, čaj, garam masala (všetko, čo má pikantnú chuť, ale s mierou - pikantná chuť vo veľkej miere vysušuje jin pľúc, inak ale podporuje difúznu funkciu pľúc, čaj na nachladnutie), estragón, hus, morka, králik, prepelica, bravčové, pri jesennom prechladnutí sa v Číne používa povarený zázvor sa šalotkou. Pikantné potraviny dobre odhlieňujú. Ľahko sa dá zistiť či máte vlhko v pľúcach - keď spapáte korenenú horúcu polievku a vám z nosa začne tiecť

.

Chýba jin v pľúcach - trpí na suchosť (telesné tekutiny tvorí slezina, Condrosulf na pukanie v kĺboch 1x ročne pod dobu 2-3 mesiace), nočné potenie, hruškové a jablčné kompóty, suchý kašeľ, teploty 37-37,5 ° C, polievky aj 2x denne dobre doplnia slezinu a tým sa zajinují pľúca, horúčka 5 sŕdc - horúco na dlaniach, chodidlách, srdci. Suché pľúca môžu byť aj so zahlienenejším hrubým črevom, jeden deň liečime pľúca, druhý deň hrubé črevo.