Maková kniha - recenzia

Dnes žijeme v takej zvláštnej dobe. Objavujeme už objavené. Niekedy o tom dokonca ani nevieme. Nazrieť do kontextu tohto procesu si vyžaduje preskúmať kultúrno-historické a spoločensko-politické pozadie vývoja našej krajiny. Pospájať súvislosti. A vidieť dnešné dôsledky ako výsledok hlboko dozadu siahajúcich príčin.

            Maková knižka s podtitulom Príbeh maku a 71 skvelých receptov (Ikar 2017) evokuje, že sa o tejto krehkej plodine veľa dozvieme. Veď ponúka všetko o maku. Teda nielen jeho nutričné zloženie a využitie v kuchyni či okrajovo i v kozmetike, ale azda aj jeho históriu. No nádherne remeselne urobenej knižke chýba táto pridaná hodnota. O dlhej ceste maku si prečítame bežne dostupné informácie, ale ktoré sú prehľadne zalomené do stručných fragmentov, pričom veľmi dúfam, že aj overené, keďže chýba bibliografia. Zvykne sa tak hovoriť: menej je niekedy viac. A aj keď príbeh makovíc tvorí len zanedbateľnú časť titulu, to pravé makové si tu nájdu predovšetkým praktickí ľudia zháňajúci sa po rozličných receptoch z chutných drobných zrniečok. Nových, aj tých zabudnutých, a, pravdaže, zahrnutý je tu aj návod na výrobu ťahanej štrúdle.

            Prvá časť Makovej knižky sprostredkúva základné informácie o vlastnostiach maku. Veď nie je mak ako mak. Existuje farmaceutický i potravinársky, máme okolo 40 až 50 jarných či jesenných odrôd. A že hrá štyrmi farbami? Modrou, sivou, hnedou i bielou. Každý druh kvitne i chutí inak, vždy jedinečne. Najsvojskejšia je vraj biela odroda – „upúta maslovou farbou zrniečok a jemnou orieškovou príchuťou“. Neopomína sa ani bohaté zastúpenie vápnika, návod na prípravu makového mlieka, pesta a smoothie.

            Publikácia vznikla spoluprácou skúsenej novinárky Márie Abrahámovej a farmárky Gabriely Čechovičovej, ktorej sa pestovanie maku v Jarnej stalo živobytím a srdcovou záležitosťou. Bližšie k tejto profesii alebo skôr životnému poslaniu sa dostaneme v druhej a tretej časti publikácie, kde strohejšie fakty vystrieda príbeh. Autorke ako pozorovateľke pestovania a náročného spracovania maku sa táto detskú hrkálku pripomínajúca plodina dostala celkom pod kožu. Stručnosť príbehu vyvažuje jej poetický jazyk (zem pobozkaná makovými bôžikmi, vyháčkované pole) a v kombinácii s odbornými termínmi (sejačka, rastový vrchol) získame obraz o tom, že mak je predovšetkým práca od svitu do mrku. Sejba, zber, vyklepávanie zrniečok, lisovanie oleja, orba „a po celý rok aj predávať a aspoň úchytkom makové vrecká vyšívať“.

            Slané i sladké recepty pochádzajú z rodinného archívu autorky ako aj od ostatných milovníkov tejto plodiny. Niektoré sú mierne upravené, iné vymyslené, čo je hneď poznať v názvoch. A tak Julianine mandľovo-makové makrónky konkurujú Babkiným makovým šúľancom, Mangová panna cotta s makom zase Opečeným pareným buchtám. Hoci v prevažnej väčšine sa varí a pečie z necelozrnných múk, v mnohých prípadoch sa dajú nahradiť za bezlepkové či celozrnné, čo je dnes už samozrejmosťou a s trochou šikovnosti docielime podobný alebo rovnaký výsledok, ibaže nutrične bohatší. To isté sa týka ďalších alergénov (mlieko, vajcia a podobne) či rafinovaného cukru.

            Z pohľadu marketingu je Maková knižka premysleným dizajnovým produktom stavajúcim na nostalgii po maku, ktorý sa vytratil z našich kuchýň i polí. Z celostranových fotografií receptov dýcha rodinná atmosféra a nepochybne sú všetky veľmi chutné. Mnohým toto všetko bude stačiť, kniha presne zapadá do dnešnej vizuálnej kultúry, ktorá sa len tvári, že hodnoty prináša, no mne v nej chýba čosi zásadné. Kontinuita, napojenie na tradíciu, bod, v ktorom sa to pretrhlo...

---

Pre BZ napísala Bea Beláková