Kliknite pre viac produktov
No products were found.
Pokračovaním v prehliadaní tejto webovej stránky súhlasíte s používaním súborov cookie a vašich osobných údajov v súlade s nariadením EÚ GDPR. Viac detailov
Kategórie blogu
Posledné komentáre
Vyhľadávanie v článkoch

6 úžasných byliniek, ktoré by ste si mali túto jar vysadiť na záhradke

Publikované 12-04-2018 19566
Obľúbené0

Aj vy to už cítite? Teplé slnečné lúče, ktoré nás ťahajú von, dlhšie dni a spod zbytkov snehu začínajú vykúkať prvé púčiky kvietkov a rastlín. Tieto rastlinky celú zimu zbierali energiu a teraz, na jar, môžeme pocítiť ich mocný účinok aj my. A aby nám boli bylinky vždy na dosah, povieme si, aké základné liečivé bylinky by mal mať každý v záhrade a ako ich pestovať.

Zdravý životný štýl a prírodné liečenie nie je len o dostatku skonzumovaného ovocia alebo zeleniny, ale aj o správnom dochucovaní jedál pomocou byliniek. Niektoré bylinky môžeme použiť dvojako – ako dochucovadlo pri príprave jedál alebo ako liečivú silu z prírody v podobe čaju, tinktúry, masti ale aj mydiel a prírodnej kozmetiky. Dnes si povieme o pestovaní šiestich základných byliniek, ktoré sú takzvané „must have“. Vybrali sme nenáročné bylinky, ktoré si môžete vypestovať nielen na záhradke ale aj v kvetináčoch na balkóne. :)

Pestovanie byliniek je nenáročná aktivita, ktorá sa vám zaberie pár minút denne. Na začiatku sa musíte rozhodnúť, či chcete bylinky vypestovať od semienka alebo si kúpite hotové priesady. Ak sa rozhodnete pre jednoduchšiu variantu – priesady, stačí bylinky iba zalievať a postarať sa o dostatok svetla. Povieme si kedy sadiť bylinky, o ich najvhodnejších podmienkach a liečivých účinkoch.

Špenát

Je prvou skorou bylinkou alebo skôr zeleninou, ktorú preslávil najmä Pepek Námorník. Kedy je vhodné sadiť špenát? Keďže je veľmi odolný voči nízkym teplotám, je možné ho sadiť už koncom februára. Môže sa vysádzať rovno do pôdy, nie je treba robiť priesady. Prípadne môžeme semiačka deň pred sejbou namočiť do vody a na noc vložiť do chladničky. To naštartuje proces klíčenia. Sadíme ho do prekyprenej, slnkom osušenej zeme, ktorú môžeme aspoň s dvojtýždňovým predstihom jemne pohnojiť. Na tvorbu šťavnatých listov potrebuje dostatok vlahy a skôr tienisté prostredie. Ak rastie na priamom slnku a v teplotách nad 25 stupňov Celzia, môžu byť listy malé a drevnaté. Preto najmä ak sadíte špenát na balkóne v kvetináčoch, zvoľte radšej miesta s nie celodenným priamym slnkom. Zbierame lístky predtým, než rastlinka zakvitne a čo nespotrebujeme na priamu konzumáciu, jednoducho zamrazíme.

Táto veľmi známa listová zelenina je bohatá na minerály ako sodík, draslík a vápnik a vitamíny skupiny C, E a K. Väčšinou ho ľudia mylne považujú za bohatý zdroj železa, kde bola pri výpočte chybne napísaná desatiná čiarka. No keďže je táto rastlina z čeľade šťaveľových, pri príprave ho nesmiete zabudnúť kombinovať s bielkovinou, aby sa vápnik mohol lepšie absorbovať a nevznikali kyseliny, ktoré môžu spôsobovať obličkové kamene.

Rukola

Čoraz väčšiu popularitu v modernej dobe získava nenápadná rastlinka rukola. Veľa ľudí ju dodnes môže mylne považovať za púpavu, kvôli podobnosti listov. Rukola je populárna najmä kvôli nízkemu kalorickému obsahu no nesmieme zabudnúť najmä na vysoký obsah vlákniny a bielkovín. Vláknina je v podstate nestráviteľná, odchádza do hrubého čreva, kde sa stáva výživnou pochúťkou pre milióny baktérií, ktoré sa starajú o naše zdravie. Okrem vlákniny obsahuje vitamíny A, B, C a K, kyselinu listovú, ktorá je dôležitá najmä pre tehotné ženy. Jej horkastá chuť pomáha od žalúdočných problémov. Môžeme využiť nielen lístky ale aj koreň, z ktorého odvar pomáha pri zažívacích ťažkostiach.

A ako a kedy je vhodný čas sadiť rukolu? Najjednoduchšia možnosť je vypestovať si ju doma na tácke s navlhčenou vatou. Takúto vatu jemne posypeme semiačkami a uložíme na teplé miesto. Vatu potom udržujeme vlhkú, no nie mokrú a čoskoro môžeme zozbierať prvé lístky. Ďalšou možnosťou je zasadiť semiačka rovno do kvetináča so substrátom, vo vzdialenosti semiačok približne 10 cm a hĺbky cca 0,5 cm. Na rozdiel od špenátu zvolíme slnečné miesto, no nezabúdame na pravidelnú závlahu. Poslednou možnosťou je zasadiť semiačka rovno do slnečného záhonu v rovnakej vzdialenosti ako do kvetináča. Keď vzídu prvé rastlinky, môžete rukolu prejednotiť, aby mala každá rastlina dostatok živín. Táto bylina nepotrebuje špeciálnu starostlivosť, iba v prípade nadmerného sucha dostatočnú vlahu na kvalitný rast lístkov.

Šalvia

Aby sme neopomenuli aj liečivé byliny, ktoré sú známe skôr ako čaj, nie ako korenie, nesmieme zabudnúť na šalviu. Šalvia nazývaná aj babské ucho je trvalka, to znamená že keď ju na jar zasadíte, v jeseni nemusíte korene vytrhať. Stačí keď ju prikryjete slamou a ona na jar znova vyženie nové výhonky. Do slnečného záhonu chráneného vetrom môžeme semiačka sadiť koncom marca až začiatkom apríla. Semiačka sadíme do pripravenej pôdy vo vzdialenosti približne 50 centimetrov. Môže sa sadiť do polotieňa, ale s dostatočnou závlahou. Šalvia a jej pestovanie tak isto nie je náročné ani pre záhradkára – začiatočníka. Odmenou vám v polovici roka budú nielen bylinky v záhrade, ale šalvia vám aj nádherne ozdobí záhradu krásnymi kvetmi od ružovej po fialovú.

A čo jej spomínané liečivé účinky ? Šalvia bola spomínaná ako liečivo už starovekom Egypte. Listy zbierame ešte predtým, než rastlinka zakvitne približne od mája do septembra. Nasušíme voľne na sitách alebo v sušičkách, špeciálne vyrobených na sušenie ovocia a bylín. Ako čaj sa používa pri zápaloch tráviaceho traktu, žlčových kameňoch, znižuje hladinu cukru v krvi. Môže sa použiť aj ako kloktadlo pri angíne alebo zápaloch ústnej dutiny. Opatrné by mali byť iba dojčiace mamičky, pretože potláča produkciu materského mlieka. Samozrejme, že túto všestrannú bylinu môžete použiť aj ako korenie aj v kozmetike. Existujú šalviové séra, ktoré potláčajú potenie (deodoranty...), tukové cystičky a účinná je najmä v odstraňovaní stareckých škvŕn.

Oregano

Zo stredozemských končín k nám zavialo ďalšiu úžasnú bylinku, ktorou je oregano. Táto bylinka sa preslávila hlavne kvôli talianskej špecialite – pizza. Nielenže jej dodáva po upečení špecifickú vôňu, ale taktiež ochraňuje pri žalúdočných a tráviacich problémoch. Na Slovensku je skôr známa pod menom pamajorán alebo dobromyseľ. Oregano a jeho pestovanie je možné celoročne v kvetináči alebo na záhradke. Keďže je oregano pôvodom z teplých a suchých oblastí, aj na záhradke sa mu snažte tieto podmienky vytvoriť a bylinka sa odvďačí svojimi plodmi. Oregano je slnečná rastlina. Najlepšie je, ak máte vytvorenú jednoduchú skalku alebo slnečné miesto na záhrade. Prežije aj vo veľmi suchej pôde. Potrebné ho zalievať je iba ak ste sa rozhodli pre pestovanie v kvetináči za oknom, no pamätajte – skôr suchá zemina. Ak ho máte na záhradke, krásne vám skrášli skalku, kde ho môžete nasadiť aj v blízkosti kameňov. Oregano je takisto ako šalvia trvalka, takže zasadiť stačí raz, a každý rok iba zostrihávať a pretrhávať stonky, pretože sa rýchlo rozrastá. Zbierame na jar a jeseň a po ostrihaní ho vysušíme a skladujeme vo vzduchotesnej nádobke, aby nestratilo nič zo svojej arómy.

No oregano nie je len voňavou prísadou na pizzu alebo cestoviny, ale aj liečivom. Ako inhalácia esenciálneho oleja alebo kloktanie čaju uľahčuje vykašliavanie, pri zapálených prieduškách. Takisto je známy svojimi protiplesňovými účinkami vo forme oleja či už na vonkajšie alebo vnútorné použitie. Ľahko zatočí aj s rôznymi ekzémami a svrbením. Stačí, keď do svojho šampónu, najlepšie prírodného bez zbytočných chemických látok, alebo sprchovacieho gélu nakvapkáte pár kvapiek tohto oleja. Vydržte s používaním pár dní a pocítite úľavu.

Medovka

Ako názov napovedá, táto bylinka a jej malé fialové kvietky sú doslova lákadlom pre včielky, ktoré nám potom poďakujú formou medu. Medovka nevyžaduje náročné pestovanie. Obľubuje teplé, slnečné miesta alebo pareniská. Vysievame rovno do pôdy po období mrazov, približne začiatkom apríla. Pri vysievaní vynechávame medzery približne 30-40 centimetrov, pretože ak je nasadená nahusto, môžu sa objaviť plesne. Na zimu ju stačí ochrániť tým, že ju zakryjeme slamou. Takáto rastlinka vydrží aj desať rokov. Nezľaknite sa, ak je úroda prvý rok slabá, ďalšie roky je niekoľkonásobná. Prvé lístky zbierame koncom júna až do septembra. Lístky následne opatrne nasušíme na sitách. Pri zbere dávajte pozor, aby sa lístky nestlačili, inak medovka sčernie a stráca rýchlo svoje účinky.

Medovku môžeme používať najmä pri kŕčoch a nadúvaní a dodáva chuť do jedla. Takisto pomôže, ak zažívate stres, nespavosť alebo psychické vyčerpania, pretože má upokojujúce účinky. Môžete ju použiť vo forme čaju alebo inhaláciou esenciálneho oleja. Pomáha aj pri vonkajších zápaloch kože alebo opuchoch, ako je napríklad herpes alebo vyrážka.

Bazalka

Poslednou no snáď najznámejšou bylinkou je bazalka. Tak ako ostatné bylinky je veľmi jednoduchá na starostlivosť. Môžete ju pestovať celoročne v kvetináči alebo na záhradke, kde získa vďaka slniečku intenzívnejšiu arómu. Jedlám dodá nezameniteľnú chuť a zároveň pomáha pri problémoch s nafukovaním. Ak sa rozhodnete pestovať ju v kvetináči, semiačka sú náročné iba na dostatočnú vlahu a nie celodenný priamy zdroj svetla, aby sa lístky nespálili. No ak sa rozhodnete sadiť na záhrade, čas sejby by mal byť koncom marca - začiatkom apríla. Sadíme vo vzdialenosti 10-20 centimetrov a udržujeme dostatočnú vlahu. Aby ste mohli lístky používať kedykoľvek, vrcholky zastrihávajte aby rastlinka nezakvitla a nestratila arómu. Tak ako pri ostatných bylinkách, ak nedokážete úrodu okamžite spotrebovať, môžete bazalku nasušiť a uzavrieť vo vzduchotesnej nádobe.

Bazalka pomôže pri tráviacich problémoch nielen ako korenina ale aj vo forme čaju. Tiež podporuje tvorbu žalúdočných štiav a chuť do jedla. Či už vo forme čaju, oleja alebo tinktúry pomáha aj pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a kŕčoch a pomáha pri vykašliavaní.

 

Čo s čím pestovať? Ideálne kombinácie v záhrade

Nakoniec si v krátkosti pripomenieme, ktoré rastlinky v záhone dobre spolupracujú s ostatnými plodinami a ako sadiť, čo s čím. Asi najznámejšou je kombinácia bazalky a rajčín, ktorá zvýrazní ich chuť. Ďalej je to kombinácia kôpor – uhorky, jahody – špenát, pažítka – mrkva, harmanček – zeler, šalvia – kapusta, brokolica, karfiol. Toto je výpis len pár z možných a doporučených kombinácií, kedy si bylinky pomáhajú navzájom sa chrániť v symbióze. Nie je to žiadna veda, v dnešnej dobe sa opäť objavujú tieto staré vedomosti v odbore zvanom permakultúra. Zaoberajú sa akýmsi prirodzeným kopírovaním prírody, ktoré potom prenášame do záhradky. Záhony síce nebudú vyzerať ako dokonalé obrázky z pestovateľských magazínov, no zato vám akosi zázračne vymiznú škodcovia, rastlinky začnú viac voňať a záhradka si oddýchne.

___

Pre Babičkinu záhradu napísala zuzka

 

 

 

 

 

 

 

 

Save

Save

Napíšte komentár
Odoslať odpoveď
Prosím prihláste sa pred publikovaním komentára.

Menu

Vytvorte si bezplatný účet, aby ste si mohli ukladať obľúbené položky.

Prihlásiť sa

Vytvorte si účet, aby ste mohli používať zoznam želaní.

Prihlásiť sa